Príbeh semienka

Tento blog pre teba píšem, aby si si uvedomila svoju hodnotu a silu, ktorú v sebe máš. Je to moje videnie života a toho, čím som si prešla z nadhľadu. Tento pohľad mi pomáha v ťažkých situáciách, kedy sa stretávam s neprijatím a nepochopením mojej minulosti. Takže nech sa páči…

Všetci sa rodíme ako kus nepopísaného papiera. Čisté duše, ktoré ale majú svoj plán. Vopred napísaný osud. A aby sme tento osud naplnili, aby sme život nepremrhali v nevedomosti a nenaplnení, dostávame na svojej ceste rôzne úlohy.

Keď sa na svoj problém s alkoholom pozrieš z tohto pohľadu, je ľahšie pochopiť, prečo sa to všetko stalo. Prečo si to musela prežiť. Je to ÚLOHA. Bolestivá, silná, ťažká, ale stále iba úloha.

Ver, že ťažké úlohy dostávajú iba silní ľudia. Nikto nedostane ťažšiu úlohu, než na akú má silu a možnosti ju zvládnuť.

Je to úloha, ktorá ťa zrazila do bahna tvojej duše a na pohľad pochovala. Ale ty stále žiješ. Ako semienko zasadené do zeme. To bahno je tam na to, aby ťa zobudilo z tmy a prinútilo zmeniť sa! Prinútilo vyklíčiť a vyrásť. Preraziť všetko to bahno a ťažobu, ktorá ťa drží pod zemou.

Je to veľmi ťažké. Prekážky na ceste za svetlom sa malému semienku môžu zdať neprekonateľné.

Ale tak to vôbec nie je! Videla si už videá, ako sa zo semienka stáva najprv krehký klíček, ktorý silnie, rozvíja sa, ťahá za slnkom? Ako sa prediera cez hrudy zeme a kameňov, aby sa stalo pevným stromom či chutnou paradajkou?

To semienko si ty, ja, všetci naokolo. Poobzeraj sa okolo seba. Nikto nemá ľahký život, aj keď sa ti to tak možno zdá.

Každý dostáva len také úlohy, aké dokáže zvládnuť. Na to nezabúdaj!

A každá úloha a jej zvládnutie ťa posúva vyššie, robí z teba lepšieho človeka. Dáva ti skúsenosti, múdrosť a najmä silu. Čím ťažšia lekcia, tým väčšia sila.

Ak túto úlohu zvládneš, už nikdy nebudeš tá alebo ten, čo predtým. Aj keď budú tvoje korene stále v bahne, v zemi, z ktorej si vyklíčila. Lebo je to práve zem, kde je tvoja sila a keď príde ďalšia skúška, tvoje korene budú silnieť, aby ju zvládli a nestrhli ťa opäť k zemi.

Každá úloha ťa posúva na tvojej ceste života. Budú dobré aj zlé dni. Dobré ťa naplnia radosťou, zlé ti dajú ďalšiu skúsenosť a posunú ťa ďalej. Tak ako spomienky. Všimla si si, že z detstva si najviac pamätáme to pekné? Okamihy, kedy sme boli šťastní? Osudom každého človeka je dospieť do stavu, keď bude šťastný ako v týchto chvíľach. Zlé okamihy ostávajú len ako skúsenosť. Vieš, že si sa kedysi popálila na ohni, ale už nevieš, či to bol prst, nos, alebo jazyk. Jediné, čo ostalo je vedomie, že oheň páli a treba si naň dávať pozor.

Celý náš život teda smeruje k tomu, aby sme sa vrátili k svojmu vnútornému dieťaťu a boli šťastní.

Áno, na konci tejto cesty budeme iní. Poznačení svojou cestou. Budú na nás ukazovať prstom. Ale to je v poriadku. Žiješ svoj život a svoje úlohy. Tí s vystrčeným ukazovákom neprežívajú to, čo ty! Ako sa hovorí: nechodia v tvojich topánkach. Preto nemajú právo súdiť ťa a už vôbec nie hodnotiť. Často sú totiž v oveľa väčšom bahne ako si ty, ale na rozdiel od teba nevedia, že tam hore je slnko a vzduch. Tak na teba valia ďalšie kamene, aby sťažili tvoju cestu. Ty sa im však za to poďakuj, pretože ti dávajú možnosť vyrásť v ešte silnejší strom. Hovoria ti tým, že si lepšia ako oni!

Každá skúsenosť a lekcia na tvojej ceste ti dáva nové možnosti:

• Pochopiť iných ľudí bez toho, aby si ich súdila
• Podporiť ich na ich ceste, aj keď strácajú jej zmysel a nemajú dosť sily
• Byť príkladom pre tých, ktorí sa ešte boria vo svojom bahne
• Pomôcť im, keď nevedia ako ďalej

A ver mi, že aj tí “zláci” ťa potrebujú. Aj keď prskajú, pripomínajú ti tvoje bahno, ponižujú ťa. Je to iba  prejav ich slabosti, závisti a negatívnych myšlienok, s ktorými musia žiť. Ak by si si vypočula ich príbeh, zistila by si, že ťa potrebujú, ako vlečka potrebuje traktor.