Ako zvládať ťažké situácie

Jedným z dôvodov, kedy som sa kedysi uchyľovala k pitiu a bol to pre mňa vtedy legitímny a racionálny dôvod prečo piť, boli okolnosti alebo situácie, ktoré som v tom okamihu považovala za ťažké, nezvládnuteľné, nespravodlivé, či bezvýchodiskové.

Rozvod, rozchod, hádka s blízkym človekom, strata istôt v zamestnaní, v živote…. Všetko sa zrazu rúca, strácam pevnú pôdu pod nohami, všetko sa obracia proti mne, nikto ma nechápe, všetko je zle zle zle.

Napiť sa a zabudnúť bola tá najjednoduchšia cesta. Ťažoba opadla, stres zmizol, zrazu mi bolo všetko jedno, pohľad na problém sa zľahčil, zmenil, problém na čas zmizol. Bolo to však naozaj tak? Odpoveď som dostala každé ráno, keď som sa budila v úzkosti nie len z toho, že som v nejakej neľahkej situácii, ale aj z toho, že som sa znova opila, nič nevyriešila a navyše je mi aj zle…

Teraz už ale viem, že siahnuť po alkohole nie je riešenie. Čo s tým ale urobiť? Ako si pomôcť? Život predsa plynie a prináša nielen radosti, ale aj skúšky, problémy. Ťažké životné situácie sa mi nevyhýbajú ani dnes, vždy sa niečo objaví, doľahne na mňa smútok, pocit prázdnoty alebo pocit, že už mám dosť.

Kedy si mala takú situáciu ty? Ja naposledy pred Vianocami, keď som sa rozišla s partnerom. Čisté zúfalstvo, pocit prázdnoty, zlyhania, nespravodlivosti, bolesť v srdci aj v hlave. Nevedela som, čo sa deje, čo som urobila zle, čo som mala robiť inak, čo som neurobila a mala urobiť.

Čo mi najviac pomohlo, bola zmena postoja k situácií. Keď odzneli návaly sebaľútosti a zlosti na neho, pozrela som sa na celú situáciu z nadhľadu. Akoby som sa pozerala na seba z diaľky, z budúcnosti. Hej, ten pohľad z budúcnosti mi vyčaril na tvári úsmev. Taká blbosť a ty sa tak trápiš? Pozri sa na to inak:

• Nevyšlo to, ale niečo ťa to malo naučiť a na to sa zameraj!
• Kde si robila chyby a čo máš robiť v budúcnosti, aby si ich neopakovala?
• Kde máš na sebe popracovať a kde si v tom bola naozaj nevinne a problém bol u neho?

Jasné, v prvých týždňoch, keď boli pocity najintenzívnejšie, som hľadala vinu najmä u neho. Ja som bola obeť a on ten zlý agresor. Vytvorila som si svoju teóriu toho, čo sa dialo, prečo sa to dialo a začala som pátrať, čo sa s tým dá urobiť ak sa mi to ešte stane. Ako sa zachovať v budúcnosti, aby som to znova nemusela prežiť alebo ak sa do tej situácie aj dostanem, ako ju zvládnuť inak tak, aby ma to znova nerozbilo.

Keď hlava povedala, že u mňa je všetko v poriadku, začala som sa venovať sebe: hľadaniu stratenej sebalásky, sebaúcty, začala som pracovať na svojom udupanom sebavedomí.

Urobila som si plán svojho ďalšieho života, prijala ho a postupne som sa otriasla a našla samú seba.

A viete, čo sa stalo?

On sa vrátil. Možno si niečo uvedomil aj on, ale jedno viem isto. Už sa nevrátil k tej, ktorej vtedy ublížil. Vrátil sa k sebavedomejšej žene, ktorá si bola vedomá svojich hodnôt a svojej ceny.

Pohľad z nadhľadu mi umožnil pozrieť sa na celú situáciu ako na jednu z ďalších úloh. Preto som mala dôvod na úsmev. V tej budúcnosti som bola SebaVedomá, istá si samej seba a posilnená touto skúsenosťou.

Skús sa pozrieť s odstupom času na nejaký problém z minulosti, ktorý si riešila. Napríklad si stratila zamestnanie alebo ťa neprijali do školy. Ako sa na to pozeráš teraz? Aké iné možnosti sa ti otvorili? Posunula ťa táto vtedy ťažká situácia dopredu alebo sa bahníš v sebaľútosti a stále nadávaš na svet, aký je nefér?

Ak vidíš možnosti, ktoré ti prišli namiesto stratenej práce alebo neprijatia do školy, poďakuj sa im za to. Ak ale sedíš a ľutuješ sa, ako by mohlo byť KEBY, asi niečo nie je dobre. Naozaj nemáš byť za čo vďačná? Nič si si z tej skúsenosti neodniesla? Skús porozmýšľať a určite niečo nájdeš.

Pamätám si napríklad na obdobie, keď som prežívala s minimom peňazí a celé dni sa točili iba okolo toho, či si budem mať za čo kúpiť chlieb. Bolo to ťažké obdobie, ale zvládla som to a naučila som sa hospodáriť s minimom peňazí a dokonca nikdy neísť do mínusu, ak by sa niekedy situácia mala zopakovať. Bola to dobrá škola a som jej za to vďačná.

Zvládanie života je veľká výzva. Ostať pevne na zemi, nezlomiť sa. Dávno som pochopila, že ak to chcem celé ustáť, musím sa z každej novej situácie poučiť a vyťažiť čo najviac, aby som ju nabudúce zvládla ľavou zadnou. Abstinencia nie je len o nepití. Je hlavne o tom, ako sa naučiť s našou chorobou žiť tak, aby sme zvládli za každých okolností. Aby nás okolnosti nestiahli do starých vzorcov, kde sme sa vyhýbali zodpovednosti a vyberali si naoko jednoduchšiu cestu.

Aby som pomohla aj vám, ktorí tápate v bludisku svojich životov, pripravujem pre vás online program Na krídlach Fénixa, kde v piatich pre mňa kľúčových témach budete mať možnosť pracovať na svojej vnútornej sile, na zvládaní svojich emócii, myšlienok a naučíme sa, ako sa vysporiadať so svojimi tieňmi.