Vezmi život do svojich rúk

V poslednej dobe sa ma zmocňuje strach z budúcnosti.. Cítim napätie.. Strácam víziu a chuť do života… Mám problém sa sústrediť a myšlienky ma mučia svojou neodbytnosťou… Vracajú sa mi spomienky na minulosť a pred sebou vidím nejasný obraz svojej čiernej budúcnosti…

Vidíš sa aspoň v jednom z týchto opisov? Predpokladám, že dnes sa v nich nájde veľa ľudí. A je to v poriadku. No len do okamihu, kým nás tieto pocity nezačnú ohrozovať. Kým sa nedostaneme do stavu, kedy siahneme po poháriku, aby sme tieto strachy, napätia a myšlienky zahnali.

V nasledujúcich riadkoch by som vás všetkých chcela povzbudiť a dodať vám inšpiráciu, aby ste chaos, ktorý vami zmieta, uchopili ako príležitosť pre priblíženie sa k sebe a svojmu životu.

Nezabúdajte: akýkoľvek problém, s ktorým sa stretávate, sa môže stať niečím pozitívnym.

Keď nastane ticho … búrka je za nami

Aby mohlo prísť niečo nové, to staré musí ísť preč. Ak prežívate nejaké ťažké obdobie, príde okamih, kedy nastane TICHO, vzduchoprázdno. Obdobie, kedy nemáte žiadne plány, ste bezmocní, opustení, stratení… zachovajte však chladnú hlavu. Do plnej nádoby sa nič nezmestí. Preto muselo prísť prázdno. Iba sa do neho ponorte a vnímajte, aby ste včas zachytili a uchopili novú príležitosť.

Ja sama som mala teraz niekoľko mesačné TICHO. Keď pominul zmätok a veci sa začali vo mne upratovať, začala som otvárať svoje vedomie podnetom zvonka. Aj preto vám teraz píšem tieto riadky. Nebojte sa ticha. V tichu sa rodí nádej a nový slnečný deň.

Hovor, píš … pomenuj, čo cítiš

Zmena prichádza s rečou. Hovor a pomenúvaj svoje myšlienky a pocity, vynes ich zvnútra von, aby neostali v nevedomí a nerobili tam šarapatu. Ak si svoje úzkosti, pochybnosti a starosti necháš pre seba, budú čoraz väčšie a silnejšie. Ak im ale dáš formu, môžeš ich ďalej spracovať. Sama alebo s tými, čo ťa počúvajú.

Kto nehovorí, zlomí sa. 

Zdieľanie robí naše strachy, bolesti a neistoty polovičnými.

Ak ťa blokuje pocit, že nechceš nikoho zaťažovať, pozri sa na to z druhej strany. Ak si to ty, kto počúva niekoho ako si pred tebou vylieva srdce, máš tendenciu ho chlácholiť, utešovať, zmenšovať jeho obavy. Prečo je to tak? Je to jednoduché. Ty sa na to pozeráš z nadhľadu, vidíš veci v iných súvislostiach a nezaťažujú ťa emócie toho, kto ti o nich rozpráva. Na toto mysli vždy, keď budeš s niekým zdieľať svoje vlastné pocity. Navyše dávaš počúvajúcemu pocit, že je užitočný a pre teba dôležitý, dávaš jeho životu ďalší rozmer.

Neváhaj prijať pomoc

Pre mnohých výzva, však? V každom prípade, zahoď svoju pýchu. To, že chceš zvládnuť všetko sám nie je ani náhodou prejavom tvojej sily. Náš život nemôže existovať bez vzťahov s ostatnými ľuďmi. Ako ľudia sa vzájomne podporujeme, staráme sa o seba, počúvame sa, motivujeme, inšpirujeme, uľavujeme si, rozmaznávame sa, chápeme sa … Túto esenciu potrebujeme, aby sme sami rástli.

Ak s tým máš problém, skús si uvedomiť, že väčšina ľudí je ochotná nezištne pomôcť, dodáva im to sebavedomie a pocit užitočnosti. Neber im to 😉 Je to vlastne také fifty-fifty.

Píš si denník

Schválne, koľkí z vás, čo teraz čítate tieto riadky, si píšete denník? Jasné, dnes je to už nemoderné, ale z vlastnej skúsenosti viem, že písanie denníka je úžasne oslobodzujúce.

Zachytenie zážitkov slovami pomáha privolať si ich do vedomia. Vnútrajšok sa vynesie von, pomenuje sa a napísaním získava formu. Už nemôže pevne zakotviť  a nekontrolovane pôsobiť v podvedomí. Potom všetko prežité vieme vedome spracovať. 

Písanie je magický a liečivý akt.

Pomenuj svoje pocity

Často máme problém pomenovať svoje pocity. Na zjednodušenie: skús pomenovať, ako to v tebe teraz vyzerá – je tam slnečno, veterno, dusno, oblačno? Dôležité je vnímať svoje pocity a zachytiť ich slovami. Cítim… Cítim sa… Ako presne? Čo sa ma dotýka? Naše choroby nespôsobujú negatívne pocity samy osebe, ale ich potláčanie. A vo chvíli, keď sa stanú vedomými, sformujú sa, prípadne sa o ne s niekým podelíme, nevryjú sa bolestivo do pamäte a neupozornia na seba formou nejakej choroby.

Tvor rukami

Tvorenie rukami je skvelý spôsob vyjadrenia sa. Činnosť rúk dokáže prepojiť obe hemisféry mozgu a tvorenie sa prejavuje aj na úrovni konkrétnej aj abstraktnej. Do výrobku alebo predmetu, ktorý vytvárame, vkladáme nielen svoju zručnosť, ale najmä pocity, nálady a myšlienky.

Stalo sa ti už, že pri pohľade napríklad na sveter, ktorý si uplietla, si spomenieš na radosť, ktorú ste vtedy mala alebo smútok, ktorý si vtedy prežívala? Alebo ti to proste navodí príjemnú atmosféru pokojného zimného večera, počas ktorého sa spájali očko za očkom.

Pozri sa svojmu strachu do očí

To, čo by sme na sebe najradšej nevnímali je práve to, čoho sa obávame. Sú to tie časti našej osobnosti, za ktoré sme ešte neprevzali zodpovednosť. Ak sa im budeme brániť, budú sa opakovane vracať. Vždy priťahujeme to, z čoho máme strach. Čím väčšmi sa bojíme, tým sú výzvy života silnejšie, aby sme sa postarali o neriešené miesta v sebe. Musíme sa teda pozrieť svojmu strachu do očí. Je to jediná cesta, ako sa ho zbaviť. Treba sa naň pozrieť, osloviť ho, istý čas s ním pobudnúť. Pripustiť, že strach je tu dovtedy, kým odpor voči nemu neopadne a potom zmizne. Stratí sa, keď ho úplne prijmeme.

Poradím ti jednu fintu. Ak si uvedomíš, že strach je iba hra nášho ega, pristúp na túto jeho hru. Vyzvi ho, nech ti dá na stôl všetky svoje karty, nech ti povie, čo všetko sa môže stať AK (ak ma vyhodia z práce, ak ochoriem, ak umriem, ak urobím toto rozhodnutie, ak…)  Garantujem vám, že stiahne chvost a prestane vás strašiť.

Poviem ti, ako som prekonala svoj strach z pavúkov. A to boli časy, keď žiadny pavúk nebol dostatočne malý, aby som nepodliehala panike pri pohľade na neho. Žijem ale na dedine a tu to bez pavúkov nejde. Urobila som s nimi teda dohodu. Ja ich budem chrániť a žiť s nimi v súlade. Na oplátku oni ma prestanú desiť a pomôžu mi v boji s muchami a komármi. Dôležité bolo uvedomiť si, že pavúk pre mňa nepredstavuje žiadnu hrozbu a v konečnom dôsledku sa ma bojí viac ako ja jeho.

Prijmi bolesť

Sme zvyknutí snažiť sa priťahovať to, čo nám spôsobuje radosť a odvracať sa od toho, čo sa nám nepáči. S týmto správaním však vždy dosiahneme pravý opak. Skúsme preto prijať to, čo nám je nepríjemné alebo spôsobuje bolesť a akceptujme to ako príležitosť na ďalší rozvoj. Potom to necháme prejsť ďalej. Pretože až potom môže vstúpiť to, po čom túžime.

Nemožno dôjsť na vrchol hory bez toho, aby nás neboleli nohy a nezadýchali sme sa.

Prijmi samu seba takú, aká si!

Aj keď sa na hlavu postavíš, úsilím sa nikdy nestaneš dokonalejším človekom. Každý má v sebe negatívne a neusporiadané stránky. Je to ľudské. Ak sa však postavíš na odpor voči svojej temnej stránke, bude to ešte väčší problém.

Ani všetky pozitívne afirmácie sveta nás neurobia lepšími ľuďmi, ak si nepripustíme chyby a negatívne časti našej osobnosti. Každý z nás má v sebe potenciál k nenávisti, zlosti, žiarlivosti a násiliu. To z nás ale nerobí zlých ľudí. Musíme si uznať slabiny, pretože iba vtedy s nimi môžeme pracovať. Hlavné ja mať sa rád so všetkým, čo k nám patrí.

Urob si poriadky v okruhu ľudí, ktorými sa obklopuješ

Určite eviduješ, že ako sa vyvíjaš ako osobnosť, mení sa aj okruh ľudí, s ktorými sa obklopuješ. Je to prirodzené. Prídu obdobia, kedy nás už prítomnosť niektorých ľudí nebude uspokojovať, dokonca vás bude obťažovať a znechucovať.

Poznáš vo svojom okolí ľudí, ktorí ťa neustále strašia, lamentujú, projektujú do teba rôzne katastrofické scenáre? V záujme zachovania svojho mentálneho zdravia, preč s nimi!  Nenechaj sa vtiahnuť do ich postojov a negativizmu. Uvedom si, že ten druhý hovorí predovšetkým o sebe a svojom vnímaní vecí.

Mali by sme sa obklopovať iba ľuďmi, ktorí nás podporujú v našich rozhodnutiach. V podstate sám každý najlepšie vie, čo je pre neho dobré a nikto nemá právo spochybňovať to.

Vytvor si okolo seba harmonické prostredie

Vonkajší svet vplýva na pocit pohody a uzdravuje nás. Priestory, kde sa zdržiavame, majú byť plné pohody a svetla, aby v nich mohla energia voľne prúdiť. Urob si zo svojho domova svoj chrám, miesto pokoja a mieru.

Trénuj svoju všímavosť

Naše vedomie sa väčšinou zamestnáva minulosťou alebo budúcnosťou. Človek myšlienkami rieši to čo bolo alebo bude a často stráca chvíľu, v ktorej práve žije.

Pri prechádzke so psom myslím na to, ako si potom urobím čaj a prečítam knihu a teda chcem mať tú prechádzku čím skôr za sebou. To však znamená, že pri tej prechádzke nežijem. Vtedy musia byť psy a prechádzka najdôležitejšou vecou vo mojom živote. A keď potom pijem čaj a čítam knihu, musí existovať iba ten čaj a kniha. A keď to takto budeš robiť, precíť vďačnosť za tieto chvíle. Uvedom si, ako je ti dobre a poďakuj sa.

Zaobchádzaj so svojím telom s láskou

Staraj sa o svoje telo. Je to to jediné hmotné, s čím sme prišli na svet a je dokonalé také aké je. Pohlaď ho, zmy z neho všetku nečistotu a starosti, relaxuj, rozmaznávaj ho. Dopraj mu dostatok odpočinku i pohybu. Venuj pozornosť všetkým miestam, najmä tým boľavým.

Choď na prechádzku

Chôdza je pre ľudské telo ideálny pohyb. Kontakt s prírodou je navyše balzamom pre telo i dušu.

Dýchanie a pohyb na čerstvom vzduchu prospievajú srdcu, trénuje sa telo, stabilizuje imunitný systém, môžeme vidieť a vnímať krásu okolo seba, počúvať, dýchať, objavovať. V prírode sme uprostred života.

Zosúlaď svoje myslenie, reč a konanie

Sme to, čo myslíme, čo hovoríme a čo robíme. Tieto tri aspekty života musia byť vo vzájomnom súlade. Keď niečo robíme, čo nemyslíme alebo povieme, čo napokon neurobíme, vytvárame v sebe nerovnováhu. Tá nás potom dlhodobo destabilizuje. Jedno nie je dôležitejšie ako druhé, všetko má určenú funkciu a musí byť navzájom harmonicky zosúladené.

Takže ak nabudúce povieš niečo, čo nemyslíš vážne, nediv sa, že sa potom cítiš zle. Ak urobíš niečo, čo vlastne nechceš, nediv sa, že ťa potom zožiera nespokojnosť.

Ceň si jednoduché veci

Šťastné chvíle v živote sú často jednoduché a banálne: západ slnka pri vode, padanie dažďa na strechu domu, pokojný dych detí…často vieme niečo oceniť až vo chvíli, keď to nemáme. Najviac však potešia maličkosti. To z nich sa skladá náš svet. Šťastie nie je zložité.

Buď vlastným pozorovateľom

Naše pocity sú nezávislé na našej vôli a neurčuje ich ani naše podvedomie. Nie sme však len to, čo cítime, sme oveľa viac. To, aby sme nepodľahli svojim pocitom, ale stali sa ich pozorovateľmi, sa dá natrénovať. Je potrebné sa dať do rovnováhy:

Na jednej strane byť k sebe láskavý a byť si blízko sebe samému, ale súčasne mať aj nadhľad a nebrať sa priveľmi vážne. Skús sa na seba pozerať ako na herca v nejakej úlohe. Možno sa občas aj zasmeješ.

Povedz si, čo potrebuješ

Každý má v rôznych etapách svojho života rôzne požiadavky. Podľa pyramídy pána Maslowa, máme fyziologické potreby na spodnej časti pyramídy, potrebu bezpečnosti, sociálne a individuálne potreby a celkom na vrchu potrebu sebarealizácie. Každá nenaplnená požiadavka je zdrojom vnútorného konfliktu.

Aká požiadavka je momentálne u teba nenaplnená? Skús ju pomenovať a vysloviť. Sformulovanie požiadavky je najdôležitejším krokom k vnútornému pokoju a harmonickým vzťahom s okolím.

Odpúšťaj, odpúšťaj, odpúšťaj… hlavne sebe

Nikto nemôže žiť v pokoji so sebou samým a s inými, keď nevie odpustiť. Pomsta, nenávisť a ľútosť sú pre život ako jed. Najťažšie je však odpustiť samému sebe, pretože si väčšinou neuvedomujeme, že v podstate sebe samým máme za zlé to, čo vyčítame iným. Iba si to nevieme priznať.

Len keď príjmeš svoje temné stránky a s nimi to, čo nechceš byť, môžeš sa stať takým, akým byť chceš.

Spoznaj seba v iných

Poznáš havajskú techniku Ho’oponopono? Je to technika na riešenie konfliktov a spočíva v poznaní, že vonkajší svet je zrkadlom nášho vnútorného sveta. Ľudia vnímajú nás a my ich. Prostredníctvom iných sa môžeme dozvedieť viac o sebe samých, lebo oni odzrkadľujú naše pozitívne a negatívne stránky.

Keď ti niečo prekáža alebo ťa uráža na inom človeku, znamená to, že tento aspekt si neakceptoval v sebe. Inak by sa ťa to nedotklo.

Jediná možnosť ako niečo zmeniť je preto zmeniť seba samého. Až potom nastane zmena aj u toho druhého.

A preto v konfliktných situáciách použi túto formulku z Ho’oponopono:

“Mrzí ma to, odpusť mi, ďakujem ti, mám ťa rád.”

Opakuj tieto slová ako mantru a pri tom mysli na toho, s kým máš konflikt.

Uvedom si svoje projekcie

Vo vzťahoch nám druhý človek zrkadlí to, kým skutočne sme. Vnímame to podľa toho, čo vyžaruje a aký druh vzťahu k nemu máme. Ale pozor, on nie je to, čo v ňom vidíme. A to, čo mu vyčítame, vyčítame sebe a to, čo si na ňom ceníme, ceníme sa na sebe.

Keď posudzuješ iných ľudí, vždy si uvedom, že vidíš iba to, čo chceš vidieť. A platí to aj naopak:

Nie si to, čo si o tebe myslia iní!

Miluj

Milovať znamená vnímať iného človeka takého, aký je, podporovať jeho rozvoj aj vtedy, ak je nám to vzdialené. Nemôžeme však milovať iných, ak nemilujeme samých seba. Nemôžeme dávať to, čo nemáme. V takom prípade, ak nám niekto povie, že nás miluje, neveríme mu a potrebujeme nové a nové dôkazy. V takom prípade nikdy nemáme dosť. Je to ako liať vodu do vyschnutej studne. Ten druhý môže dávať nekonečne veľa lásky a nebude nám dosť.

A vždy maj na pamäti, že opakom lásky nie je nenávisť, ale strach.

Dávaj

Jedno indické príslovie hovorí, že všetko, čo človek nedá, je stratené. Bezpodmienečné dávanie robí človeka šťastným, lebo sám sa živí tým, čo dáva iným.

Čo však môžeš dávať, keď nič nemáš? Počúvaj, daj svoju blízkosť, teplo, čas, pochopenie, zvedavosť, pohodu… Dávaj z čistého srdca a neočakávaj žiadnu protihodnotu. Tým prijímaš oveľa viac.

Čakaj, ale nič neočakávaj

Asi vieš, že čím viac očakávaš, tým menej dostaneš. Nemaj preto očakávania a teš sa zo všetkého, čo prijde. Ak si totiž jasne zadefinuješ, čo očakávaš, často sa sklameš, lebo to, čo dostaneš, nebude zodpovedať tvojim očakávaniam. Pamätaj:

vždy dostávame to najlepšie a na tom treba stavať.

Odovzdaj sa

Odovzdanie sa  neznamená ani ľahostajnosť, ani podriadenie sa. Je to ponechanie svojho života  vyššej moci s dôverou, že nám v živote zabezpečí všetko, čo potrebujeme. Ak si uvedomíš tento fakt a s dôverou sa odovzdáš životu, opadne z teba únava z neustáleho boja o prežitie.

Vypusti všetky zvyky, presvedčenia, vzdaj sa mentálnej kontroly

Znie to ako nesplniteľná úloha a pritom je to základ pre to, ako žiť šťastne a naplnene. Čakaj na príležitosti, ktoré ti život prinesie, ale bez mentálnej kontroly: ak sa pustím touto cestou, môže sa stať toto a toto…Nie, toto pusť z hlavy. Počúvaj svoje srdce, keď príde nejaká príležitosť. Ono ti s istotou povie, že je to to správne, čoho sa máš chytiť. Zahoď vtedy svoje ego, ktoré ťa bude bude chcieť odhovoriť, zastrašiť alebo odradiť. Nepočúvaj ho.

Jednoducho dôveruj tomu, čo príde.

Vnímaj svoje sny

Sny nie sú náhodné. Sú mostom medzi vedomím a podvedomím. Reč snov je symbolická a nedá sa v nej ľahko čítať. Preto je dobré zapisovať si svoje sny po prebudení. Až reťaz snov nám často ukáže ich zmysel.

Čítaj udalosti, ktoré sa okolo teba dejú

To, čo sa deje okolo nás je veľmi subjektívne. To, čo si niekto vôbec nevšimne, tebe sa môže ukazovať na rôznych miestach, v rôznych situáciách. To, že si to začneš všímať, znamená, že ti to chce niečo povedať. Skús sa zamyslieť nad tým, čo v poslednej dobe častejšie púta tvoju pozornosť. Sú to rovnaké čísla? Rovnaké témy a myšlienky  vo filmoch, knihách či novinách? Rovnaké ponuky práce, aj keď si myslíš, že nie sú pre teba?

Prijmi sa aj so svojím trápením

Ak si sa dočítal až sem a máš pocit, že nič z toho nefunguje, zjavne si nevypustil, neodpustil, neuvoľnil  sa… takže ešte čítaj ďalej 🙂

Objav svoje talenty

Talent je niečo, čo nás robí jedinečnými a skrýva sa hlboko v nás, tam, kde sme najcitlivejší. A práve ťažké obdobia života nám pomáhajú tieto talenty objaviť. Tento náš potenciál Gréci nazývali slovom daimôn, po našom démon. A nemusí to byť nič zlé. Je len na tebe, či ho v sebe oživíš ako démona alebo ako génia.

Neboj sa smrti

Nikto nevie kedy, kde a ako príde. Isté je len to, že príde. Život je večný kolobeh zrodu a smrti a ako človek žil, tak zomiera. Ak sme v súlade  a pokoji so sebou, môžeme s ľahkým srdcom aj odísť. Preto sa snaž žiť dobre, aby si zomrel bez ľútosti a s vierou, že pôjdeš do svetla.

Všetko je dokonalé

To, čo dáva nášmu životu náboj je radosť, nie trápenie. Preto nemrhaj časom na to, aby si celému svetu dokázal, že šťastie je len ilúzia. Trápenie je iba prejavom nášho vnútorného odporu k zmene a keď si to uvedomíš, pochopíš, že všetko, čo sa deje je správne. Všetko, čo sa nám počas života deje je príležitosťou k rastu.

Nezabúdaj, každý je tvorcom svojho života a je len na tebe, ako naložíš so svojím životom. Či to bude slzavé údolie alebo rozkvitnutá lúka zaliata slnkom.

Ak máš ďalšie dôležité uvedomenia, ktoré som tu nespomenula a vieš, že tebe pomohli, podeľ sa s nami o ne. Budeme ti veľmi vďační.