Keď zaklope recidíva

O tom, čo je to recidíva som písala tu. Čo ale robiť, ak sa naozaj ocitneš v jej pazúroch?

Skúsim to popísať na príklade, keď sa mi to stalo naposledy

Naposledy som spadla do suchej recidívy pri partnerskom rozchode. Spúšťač ako z učebnice.

Sebavedomie na nule, emócie úplne odstrihnuté od reality. V hlave som neustále točila, s akým človekom som to vlastne žila. Boli to ubíjajúce myšlienky, ktoré som nevedela zastaviť. Neznesiteľné stavy, nechuť čokoľvek robiť, chuť do života na nule. Navyše prišli aj fyzické prejavy. Potenie, trasenie… No des.

Čo by som urobila pred rokmi?

Ako by som uľavila boľavému srdcu a zastavila tie dookola sa opakujúce myšlienky, ktoré bodali do živého? Ako si pomôcť čo najrýchlejšie?

No jasné! Kúpila by som si fľašu vína alebo pre istotu dve!!! Bol by pokoj. Aspoň na chvíľu.

Škriatok v hlave sa zobudil a pokúšal. Začala som rozmýšľať, čo by sa stalo, ak by som si predsa len to víno kúpila…

Nakoniec som sa na takéto myšlienky vykašľala. Pretože dnes viem, že:

• dočasne mi to víno pomôže, ale všetky tie bolesti a myšlienky sa vrátia
• vrátia sa raz také silné
• pribudnú k nim výčitky, že som zlyhala, že ma zložil nejaký nepodarený chlap
• ak mi niečo nevyšlo tak, ako som si vysnívala, nie je to dôvod, aby som zahodila roky budovania svojho lepšieho JA

Takže takto teda nie!

Ale čo s tým? Ako si pomôcť?

Moja pomoc číslo jedna bola skľudnenie mysle: V stave, že mi ide rozhodiť hlavu z tej myšlienkovej diaľnice, je to však výzva. Zabudni na meditácie. To je teraz ako fúkať do ohňa. Takže moja prvá pomoc sú bylinky. Medovka, valeriána, chmeľ, levanduľa, ľubovník… Hocičo, čo tie myšlienky spomalí, zmierni. Len nech to nie je alkohol.

Z diaľnice v hlave sa pomaly stáva cesta prvej triedy.

Pomoc číslo dva: Dať to zo seba von. Nadávať, kričať, plakať, proste si uľaviť! Preto mám vždy  po ruke niekoho, kto ma vypočuje. Minimálne na telefóne. Nie mudrlanta, ktorý bude hovoriť, čo som urobila zle a čo som mala urobiť. Niekoho, kto vie, že jeho úlohou je iba vypočuť ma, nesúdiť, nehodnotiť. Iba zdieľať môj hnev, frustráciu, sklamanie, proste to, čo ma ťaží.

A tak volám kamarátke do dažďa a už sa to zo mňa sype…. Dostávam sa na cestu druhej triedy

V tomto kroku som sa vyrozprávala a vykričala až do stavu, kedy všetko boľavé bolo vonku a zisťujem, že ďalšie rozpitvávanie problému mi už nerobí dobre. Práve naopak. Začínam byť  schopná triezvo uvažovať.

Postupne som si v hlave zanalyzovala, čo sa vlastne stalo. Kde sa asi stala chyba. V tejto fáze som určila vinníka, ktorým bol samozrejme môj bývalý. Tak predsa povedal aj Google. Výsledkom pre mňa bolo, že ja som neurobila nič zlé, len musím popracovať na svojom sebauznaní, sebavedomí a sebaláske. Aké jednoduché 🙂 Ale to je na dlhšie…

Pomoc číslo tri: moje psíky! Boli tu so mnou v čase, keď som na tom bola zle a strážia moju pohodu aj teraz. Vždy vedia, kedy treba odkloniť moju pozornosť a vnútia sa mi svojimi očami plnými lásky. Proste na to majú talent!

V čom spočíva pomoc štvornohých miláčikov? Presne vycítia, kedy sa necítim dobre a presmerovávajú pozornosť na seba: pýtajú si pohladenie, hru, prechádzku. Nedajú šancu myslieť na seba a vyžívať sa v chmúrnych myšlienkach. Treba predsa žiť, hrať sa, prejavovať si lásku, hýbať sa.

A zrazu som na ceste tretej triedy. Vracia sa chuť do života a schopnosť racionálne uvažovať nad tým, čo sa vlastne stalo. A hlavne viem zhodnotiť, aké to má pre mňa dôsledky. Odbudlo zo mňa? Zabilo ma to? To v žiadnom prípade. Naopak! Uvedomila som si veľa vecí, začali prichádzať ponaučenia a nová sila.

Znova si viem uvedomiť, že táto epizóda v mojom živote bola to len ďalšia skúška. Ja stále žijem, viem sa zhlboka nadýchnuť, som zdravá, mám čo jesť, kde bývať a mám vízie, čo bude ďalej s mojím životom.

Pomoc číslo štyri: Prechádzka na čerstvom vzduchu na obľúbenom mieste. Už viem, že sa v podstate nič nestalo, život ide ďalej. Som bohatšia o ďalšiu skúsenosť a silnejšia zvládnutím ďalšej úlohy.

Paráda. Som na svojej obľúbenej poľnej cestičke a vo vlasoch mi veje vietor od rieky 🙂 Je mi ľahko na srdci aj na duši a opäť sa cítim plná sily a hrdosti, že som nezlyhala. Počas prechádzky sa hrám s vlastným dychom – tri kroky nádych, tri kroky výdych. Užívam si zvuky okolo, spev vtákov a hučanie rieky. Život je predsa krásny a mňa ešte čaká veľa dobrého.

TAKŽE:

Cieľom tohto článku bolo ukázať ti na konkrétnom prípade, ako som s recidívou bojovala ja, ako to prebiehalo, čo som robila, čo zabralo.

ALE POZOR: Ukázala som ti postup, ktorý zabral u mňa a v tomto konkrétnom prípade!!!  Nemusí to tak zafungovať u teba. Navyše ta v živote môže stretnúť kadečo. Niekto Ťa nahnevá, si pod stresom, niečo sa Ti nepodarí, dostaneš výpoveď v práci, zomrie niekto blízky alebo jednoducho prežívaš emócie, ktoré si žiadajú zapiť. Preto je dôležité, aby si mala v zásobe oveľa viac možností a ešte dôležitejšie je  poznať samú seba. Ako reaguješ v konkrétnych situáciách. Čo u teba funguje, čo zaberá!

Cieľ je jasný: neskončiť v oddelení obchodu s alkoholom, ale ustáť to!

Aby som ti to uľahčila, pripravila som ore Teba eBook (8 tipov ako zvládnuť život s triezvou hlavou), kde popisujem ďalšie barličky, ktoré môžeš vyskúšať, keď to na Teba príde.