Let Fénixa
„Najprv sa musíme stratiť, aby sme sa mohli nájsť.“
Hneď na začiatok sa chcem ospravedlniť, že tých dôvodov v skutočnosti nebude milión, ale bude ich dosť na to, aby si v nich každý našiel ten svoj.
V poslednej dobe sa ma zmocňuje strach z budúcnosti.. Cítim napätie.. Strácam víziu a chuť do života… Mám problém sa sústrediť a myšlienky ma mučia svojou neodbytnosťou… Vracajú sa mi spomienky na minulosť a pred sebou vidím nejasný obraz svojej čiernej budúcnosti…
“Už stačilo. Končím s tým. Dnes odkladám pohár, vylievam všetky fľaše. Viem, že mám problém a s pokorou si to priznávam. Od dnes začínam nový život.” Ak patríš k tým, ktorí si to povedali, na betón máš pred sebou veľa otázok a neznámych. Takže… AKO ĎALEJ?
Mnohí sa ma pýtate, ako pomôcť človeku vo svojom okolí, o ktorom tušíte alebo viete, že má problém s alkoholom. Vidíte, že váš blízky pije viac, ako ostatní, že vyhľadáva príležitosti k pitiu, že svoje pitie bagatelizuje alebo skrýva a vy by ste mu chceli pomôcť s tým, aby prestal
Už dlhší čas sa zamýšľam nad reklamou na isté nemenované nealko pivo. Poznáte ju: Chalan príde do podniku a pýta si tento nápoj. Prídu otázky jeho kamarátov: “Šoféruješ?”, “Si chorý?” a pecka “Netrhaj partiu”….
Jedným z dôvodov, kedy som sa kedysi uchyľovala k pitiu a bol to pre mňa vtedy legitímny a racionálny dôvod prečo piť, boli okolnosti alebo situácie, ktoré som v tom okamihu považovala za ťažké, nezvládnuteľné, nespravodlivé, či bezvýchodiskové.
Stojím na terase hotela a obdivujem výhľad na dolinu posiatu starými domčekmi. Som na firemnom teambuildingu a kolegovia sa pomaly schádzajú na večeru. Opieram sa o drevené zábradlie terasy a vychutnávam si pomaly padajúci súmrak. Hodnú chvíľu stojím na terase sama, nerušená. Do môjho ticha vpadne kolega Peter: “Čo si dáš?”
Moje prvé skutočné stretnutie s alkoholom bolo na dedinskej zábave.
Z mnohých strán počúvam, že neviete, ako s nami začať konverzáciu. Ako sa spýtať na to, či ešte pijeme, alebo ideme cestou abstinencie. Neviete, ako s nami komunikovať o alkohole, o minulosti, o nás. Neviete, ktoré témy sú tabu, aké slová sú už cez čiaru. Tiež s tým niekedy bojujem, pretože v mojom živote je mnoho ľudí, ktorých sa tento problém týka a nechcem...
Občas rozmýšľam nad svojou minulosťou. Je ako guľa na nohe, ktorá ma chce držať na mieste a nechce pustiť. V nestrážených chvíľach sa vracajú démoni minulosti a pripomínajú sa: čo som v ich spoločnosti vystrájala, čo som komu urobila, povedala… Aby som sa z toho nezbláznila, musela som to nejako spracovať. Postupne som si začala uvedomovať, že mám len dve možnosti. Buď...
Hana